Tri dôvody, prečo organizovanie sa s priateľmi nemusí dopadnúť dobre

Úvahy o praktických stránkach organizovania sa od B. Felda, člena Workers’ Solidarity Alliance a skupiny Portland Solidarity Network. Článok a diskusiu k nemu na portáli libcom.org sme pôvodne preložili za účelom internej diskusie v Priamej akcii, pretože opisuje problémy, ktoré sme mali v minulosti aj my. Napokon sme sa článok rozhodli uverejniť na webstránke ako príspevok do diskusie o podobe a smerovaní súčasných organizácií hlásiacich sa k antiautoritárskym myšlienkam. Priama akcia sa nutne nestotožňuje so všetkými uvedenými názormi.

Aktivizmus a organizačná činnosť skupín na celom svete so sebou opakovane prináša rovnakú situáciu: človek sedí v skupinke priateľov vo vysokoškolskom veku, ktorí sa rovnako obliekajú aj rozprávajú. Organizovanie často vyzerá tak, že zopár ľudí, ktorí chcú niečo urobiť, sa pokúša nájsť podporu u priateľov. Z hľadiska vytvárania priaznivého prostredia pre organizovanie ide o kontraproduktívnu činnosť.

Vyskúšal som si fungovanie vo všetkých typoch organizácií: v takých, ktoré boli založené na priateľstve, v takých, kde sa ľudia stali priateľmi až neskôr, lebo spolupracovali (čo je lepšie) a nedávno aj v takej, kde mám zopár priateľov, no väčšinu ľudí, s ktorými pracujem, považujem jednoducho za kamarátov. (Pozn. prekl.: Anglický pojem „comrade“ prekladáme ako kamarát, pričom ho významovo odlišujeme od slova „priateľ“. Ide o pomenovanie človeka, ktorý stojí na našej strane v boji alebo s nami zdieľa spoločný cieľ, ktorým je spoločenská zmena. V českom politickom žargóne sa bežne používa pomenovanie „soudruh“.) To znamená, že raz za čas ideme po stretnutí skupiny alebo po akcii na pivo, ale tam sa naše socializovanie v podstate aj končí. Práve tento typ skupiny najviac prispieva k zdravej organizačnej kultúre. V tomto článku sa budem venovať dôvodom, prečo môžu nastať problémy v našich organizáciách, keď sa spoľahneme, že zodpovednosť za niektoré úlohy prevezmú naši priatelia.

Dôvod č.1

Ak sú členovia organizácie skupinou priateľov, vzniká prostredie, v ktorom nový človek nie je vítaný. V skupine priateľov sa vytvára kultúra, v ktorej sa hovoria vtipy, ktorým outsider nerozumie, a priatelia začínajú navzájom kopírovať svoj štýl. Skupiny priateľov majú tendenciu k homogenite a bývajú súčasťou istej subkultúry. Je to prirodzené, lebo chceme byť medzi ľuďmi, ktorí schvaľujú naše záujmy a presvedčenie. Preto máme často rovnaký vkus, čo sa týka hudby, športu, módy a podobne. Ak je však naším cieľom budovať širšie sociálne hnutie, musíme dosiahnuť nielen to, aby sa v našich aktivitách angažovali ľudia mimo našej sociálnej sféry, ale aby sa vytvorilo aj priaznivé prostredia pre tých, s ktorými máme spoločné iba to, že sme súčasťou rovnakého projektu. Býva neuveriteľne ťažké vytvoriť takéto prostredie, ak organizácie začínajú ako skupinka priateľov. Nováčik, ktorý sa zaujíma o daný projekt, si rýchlo všimne, kto sa s kým priatelí a kto má na koho vplyv. Bude sa cítiť odstrčený, keď si uvedomí, že ľudia, ktorí majú vplyv ako priatelia, zvyknú mať vplyv a dominovať aj pri rozhodovaní a v rámci mocenskej dynamiky organizácie.

Takéto organizácie sa identifikujú so sociálnou scénou jej členov. Napríklad môže existovať skupina zložená čisto z hipsterov rovnakého veku z rovnakej univerzity, alebo z pankáčov, alebo zo skalných fanúšikov tímu Seahawks. Tieto skupiny nevytvoria priaznivé prostredie pre tých, ktorí k nim predtým nepatrili.

Dôvod č.2

Ďalší problém je, že do efektívneho organizovania vstupujú osobné problémy medzi priateľmi. Stav týchto priateľských a zároveň aktivistických skupín a kultúra v nich vo veľkej miere závisí od stavu priateľských vzťahov medzi zapojenými ľuďmi. Napríklad priatelia spolu chodia, rozchádzajú sa a vyjadrujú si navzájom podporu. V prostredí, kde nedominujú skupiny priateľov, dochádza menej často k nepríjemným situáciám vyplývajúcim z nezhôd medzi priateľmi (lebo ostatní v skupine s najväčšou pravdepodobnosťou nebudú mať záujem trpieť takéto odvádzanie pozornosti od úloh organizácie). Je tiež menej pravdepodobné, že priatelia, medzi ktorými je konflikt, opustia organizáciu, keďže ju vnímajú ako niečo mimo sféry priateľstva.

Dôvod č.3

Mnohí naši politicky orientovaní priatelia neprikladajú organizovaniu sa rovnakú vážnosť ako my. Na stretnutia chodia často preto, lebo majú spoločenský charakter, a nie preto, lebo by chceli riešiť otázky spojené s revolučnými cieľmi. Hlavným motívom, prečo získať našich priateľov do organizácie, býva myšlienka, že keď bude v organizácii viac ľudí, budeme úspešnejší, a že účasť týchto ľudí na stretnutiach zvýši akcieschopnosť a silu skupiny. Tak to nefunguje. Keď je v skupine veľa priateľov, môže to často viesť k tomu, že v nej budú nespoľahliví členovia, čo vytvorí tlak na spoľahlivých organizátorov, aby na nich dohliadali. To vedie k vyhoreniu a vyhorenie aktívnych organizátorov v skupine vedie k jej zániku. Je lepšie neplytvať energiou na to, aby boli v organizácii nespoľahliví ľudia. Skupina troch spoľahlivých ľudí bude fungovať lepšie a dosiahne viac ako skupina piatich s dvoma alebo troma „spoľahlivými“ a zvyškom flákačov.

Neznamená to, že ľudia, čo majú vo svojom živote veľa povinností, by nemali participovať a zapájať sa. Miera zapojenia bude vždy kolísať a v našich organizáciách by sme mali vytvoriť priestor pre ľudí s rodinami, chorobami alebo inými okolnosťami, pre ktoré majú len obmedzený čas aktívne sa zapájať do našej činnosti. Nespoľahliví ľudia sú však niečo celkom iné: ide o ľudí, ktorí povedia, že niečo urobia, a opakovane to nesplnia, alebo im treba volať, aby vôbec prišli na stretnutie. Pritom často práve oni majú najviac voľného času.

Prečo sa pri organizovaní stretávame prevažne so skupinami založenými na priateľstve? Lebo ide o ľudí, ku ktorým máme najjednoduchší prístup. Vyjsť von a naozaj sa dostať do kontaktu s ľuďmi, ktorých nepoznáme a sú iní ako my, a aj ich zapojiť, spočiatku naháňa strach. Treba to skúšať. Dobrý spôsob, ako časť tohto strachu zmierniť, je robiť to v tímoch. Najjednoduchšie, čo môžeme spraviť, aby sme zmenili kultúru v skupine založenej na priateľstve, je nespoliehať sa, že naši priatelia vstúpia do našich skupín. Treba aktívne vyhľadávať ľudí, ktorí sa chcú stať organizátormi a majú záujem o projekty, na ktorých chceme pracovať. Treba začať s dvoma alebo tromi ľuďmi namiesto piatich nespoľahlivých. Výsledky budú lepšie.

Výber z príspevkov v diskusii k článku na portáli libcom.org

Hoci si myslím, že tento článok poukazuje na dôležité veci, spomína sa v ňom len jedna z mnohých prekážok organizovania sa. Ak vnútri organizácie začneme zisťovať problémy, iba to odvráti našu pozornosť od skutočného riešenia: dobrej a jasnej stratégie a zamerania sa na tých, proti ktorým dokážeme vystupňovať náš tlak a zvíťaziť, a ktorí sú relevantní pre širšiu skupinu ľudí, s ktorými sa chceme organizovať.
Nie je to zložité, chce to len čas a trpezlivosť. (happychaos; Jul 27 2013 21:40)

100% súhlas, ale potrebujeme na to aj dobrý základ. A musím povedať, že pri organizovaní som sa naučil jednu vec – malá skupina odhodlaných ľudí je oveľa produktívnejšia (a motivujúcejšia) ako väčšia skupina s jednotlivcami, ktorí sa flákajú. Podľa mňa tu funguje aj prvok vnútroorganizačnej kultúry: malé odhodlané skupiny sa zamýšľajú nad tým, čo sa dosiahlo. Vďaka tomu sa môžeme stať hrozbou aj pre väčších hráčov.
K článku by som ešte dodal, že to neznamená, že by sme nemali zapájať zaneprázdnených ľudí, iba že by nikto nemal mať pociť, že si musí na seba brať viac, ako zvládne. Ak si však niekto vezme nejakú povinnosť, mal by ju dotiahnuť do konca. (Chilli Sauce; Jul 27 2013 21:53)

Dobrý článok. Ľahký na pochopenie. Myslím, že by sa dal rozšíriť o problematiku organizovania sa v rámci podobnej politickej scény. Zažila som problémy s ľuďmi, ktorí viac vzhliadali k anarchistickému hnutiu či ľavici, a menej k tým, ktorí pociťujú problémy, a preto sa organizujú. Niekto sa preto môže cítiť vylúčený.
V komentároch sa objavila aj zaujímavá otázka, či menšie skupiny, ktoré sa zameriavajú na konkrétnejšie veci, môžu byť efektívnejšie. Závisí to od mnohých vecí, no skutočnosť je taká, že to platí. Čo vytvára protiargument voči tým, ktorí tvrdia, že väčšie organizácie sú vždy lepšie a usilujú sa tlačiť ostatných do toho, aby iba rástli bez ohľadu na to, či to naozaj zlepšuje organizáciu. (akai; Jul 28 2013 20:15)

Zdroj: http://libcom.org/library/3-ways-organizing-friends-can-lead-failure
Preklad: Michal Tulík

Language: 

Section: 

Content type: