Zyeme čokoľvek alebo prečo sme si Prvý máj pripomenuli umeleckou výstavou

Už dlhšiu dobu sme plánovali urobiť akciu, ktorá by sa týkala umenia. Z pôvodného zámeru urobiť rozhovor s umeleckou skupinou Hogwash, pre ktorých sme minulý rok organizovali výstavu v Bardejove, sa nakoniec vykľula výstava plagátov v bratislavskej komunitnej obývačke Bystro. Potrvá až do 30. júla, takže tých, ktorí nestihli otvorenie, srdečne pozývame pozrieť si ju počas otváracích hodín Bystra. A prečo počas Prvého mája práve umelecká výstava? Dôvody vysvetľujeme v príhovore, ktorý, žiaľ, počas vernisáže nestihol zaznieť, no jeho obsah nájdeš v článku.

„Kto trocha sledujete tvorbu Hogwash-ákov, vie, že sa hrajú so symbolmi, spoločenskými udalosťami a trendmi a často sa venujú problematike moci. Ich plagáty podľa nás šikovne poukazujú na to, že existuje aj iný výklad diania okolo nás ako iba ten zo strany mocných či mainstreamu. Myslím, že Prvý máj sme ako deň začiatku výstavy zvolili celkom trefne, pretože aj Prvý máj patrí medzi symboly, ktorých význam bol zmenený až groteskným spôsobom.

Najbežnejšie chápanie prvého mája je, že ide o Sviatok práce. Čiže niečo v podstate milé a neškodné. A ešte je vtedy aj deň voľna! Pritom skutočný pôvod má Prvý máj v štrajkoch za 8-hodinový pracovný deň a symbolickým sa stal hlavne kvôli justičnej vražde štyroch anarchistov aktívnych v americkom hnutí pracujúcich v roku 1887. Za Prvým májom sa teda v skutočnosti skrýva boj proti kapitálu, za lepší život, za inú podobu fungovania spoločnosti, ako je tá aktuálna.

Otázka znie, ako to súvisí s nami po tých vyše 130 rokoch? Tu na tomto mieste a ešte aj s týmto pohostením zatiaľ čo vo svete tam vonku prebieha kopec konfliktov a otvorených bojov? Pri odpovedaní si pomôžem citátom, ktorý je - ako to už s citátmi býva - zjednodušujúci, no s dôležitou pointou – „Deň má 24 hodín. 8 hodín by malo byť na prácu, 8 na spánok a zvyšných 8 na oddych, nech sa ľudia môžu venovať svojim veciam.“ Takto parafrázoval Roberta Owena jeden londýnsky tesár menom Samuel Parnell, keď v novozélanskom Wellingtone v roku 1840 vyjednával zakázku s istým podnikateľom. Nielenže pre nedostatok tesárov uspel, ale následne začal obchádzať lode s prisťahovalcami a hovoril im, aby žiadali to isté a ten, kto bude pracovať viac, nech je hodený do vody v prístave:)

O rozdelení dňa na tri osemhodinovky by sme mohli hovoriť veľmi dlho, ale pointa je, že v živote máme len obmedzený čas na tzv. „svoje“ veci. Bežná voľba množstva ľudí je venovať tento čas iba sebe, prípadne svojej rodine. Náš pohľad, a tým myslím ľudí v našom zväze Priama akcia, je trocha iný.

Na konfliktoch a bojoch sa chceme zúčastňovať a aj ich začínať (a aj to robíme) a chceme v nich víťaziť (a aj to sa nám darí). Hlavne ale nechceme, aby to bolo to jediné, čo budeme robiť. Myslíme si, že umenie patrí do spoločnosti a tak ako si nachádzame čas na organizovanie sa a boj za zmenu, tak by sme si mali nájsť čas aj na oddych a potešenie z umenia. A aj preto sme dnes tu a Prvý máj si pripomíname takýmto spôsobom.

Na záver už len jedna myšlienka - umenie môže baviť a môže tiež spochybňovať existujúci poriadok a prispievať k zmene. Alebo aj jedno aj druhé, čoho príkladom je podľa nás aj činnosť Hogwashákov.“

Idioma: 

Seccion: 

Tipo de contenido: