Je ti povedomá situácia, že odchádzaš zo zamestnania a šéf ti odmieta zaplatiť všetky peniaze, na ktoré máš nárok? Presne to sa stalo A a D, ktorí pracovali v kuchyni krčmy The Hanover v britskom Brightone. Keď odtiaľ odchádzali, očakávali, že dostanú 371 a 287 libier za nevyčerpanú dovolenku a nezaplatené zmeny. Bývalá zamestnávateľka, ktorá v meste vlastní aj ďalšie podniky, si však začala vymýšľať všelijaké výhovorky, len aby im nemusela zaplatiť. Napokon celkom prestala reagovať na výzvy A a D. Vtedy obaja pracovníci kontaktovali zväz Solidarity Federation (SF).
„Spolu sme pripravili list s požiadavkami a samotní pracovníci spolu s niekoľkými členmi SF ho odovzdali manažérovi krčmy,“ vysvetľuje začiatok sporu SF. Manažér však vytiahol zvyčajnú výhovorku: „Nemôžem s tým nič urobiť. Nie som majiteľ.“ A a D požiadali manažéra, aby list s požiadavkami odovzdal majiteľke. Do vypršania termínu sa nikto z krčmy neozval. Nijaká odpoveď, nijaký kontakt. „To je ďalšia stratégia, ktorú majú šéfovia v mimoriadnej obľube: ignorovať nás. Tvária sa, že problém neexistuje, až si napokon pripadáš ako samotár, ktorý robí problémy, a pritom ani nie je v práve. Solidarita je však oveľa mocnejšia ako kapitál, o čom sa čoskoro presvedčila aj majiteľka.“
Deň po uplynutí termínu, presne na Valentína, sa zhruba pätnásť ľudí spolu s A a D postavilo pred vchod krčmy. Skupinka rozdávala letáky, ktoré okoloidúcim približovali, o čo ide, na terase krčmy vztýčila anarchosyndikalistickú vlajku a pokojne presviedčala potenciálnych zákazníkov, aby sa obrátili na päte a šli sa najesť niekam inam. Čoskoro sa krčma vyprázdnila a zostali v nej len zamestnanci. „Neprekvapilo nás, že po pikete stačilo počkať niekoľko hodín, kým sa nám šéfka ozvala. Zrazu bola ochotná vypočuť si A a D. Pracovníci ju požiadali o stretnutie, ktoré majiteľka prijala, no kategoricky odmietla prítomnosť SF, hoci na to nemala právo. A a D prijali túto podmienku ako prejav dobrej vôle, no niekoľko minút pred stretnutím šéfka oznámila, že si to rozmyslela a neukáže sa. A a D jej odpísali, že sú sklamaní, zopakovali svoje požiadavky a jasne dali najavo, že čoskoro zorganizujú ďalší piket.“ opisuje zväz SF priebeh komunikácie.
Napokon to nebolo nevyhnutné: všetky peniaze okrem malej sumy, ktorú dlhovala A, zaplatila počas nasledujúcich dní. Opäť ide o typickú situáciu: ak sa šéfovia pokúsia nechať si tvoje peniaze a nevyjde im to, skúšajú si uchmatnúť aspoň časť peňazí v nádeji, že to necháš tak a nebudeš ďalej konať. A sa však nevzdal a ustavične sa dožadoval dlžnej sumy. Napokon ani nie o týždeň od prvého a jediného piketu obaja pracovníci dostali celé dlžné čiastky. Pokusy vyriešiť situáciu „po dobrom“ pritom trvali celé mesiace.
A a D sú jasným príkladom emancipácie pracujúcich nielen preto, lebo sa rozhodli reagovať, čo je samo o sebe v dnešnej spoločnosti náročné, ale aj preto, ako viedli svoj spor. Boli zaň priamo zodpovední, organizovali, koordinovali, volili si stratégiu a udržiavali kontakt so šéfom a manažmentom. Potrebovali iba vedieť, že nie sú sami – že proti tomu, ako veci fungujú v našej spoločnosti, nebojujú iba oni. Našli ľudí, ktorí sú ochotní bojovať po ich boku – ľudí, ktorých podnietil k činnosti jednoduchý fakt: že je to správne.
Podľa článku na webe zväzu Solidarity Federation v Brightone spracovala Nadia Hladká