STANOVY MEDZINÁRODNEJ ASOCIÁCIE PRACUJÚCICH

I. ÚVOD 1
II. PRINCÍPY REVOLUČNÉHO ODBORÁRSTVA 2
III. NÁZOV MEDZINÁRODNEJ ORGANIZÁCIE 3
IV. CIELE MAP 3
V. PODMIENKY ČLENSTVA 4
VI. MEDZINÁRODNÉ KONGRESY 5
VII. MEDZINÁRODNÁ MOBILITA 6
VIII. SEKRETARIÁT 6
IX. FINANCIE 6
X. PUBLIKÁCIE 6

I. ÚVOD
Dejiny ľudstva tvorí boj medzi vykorisťovateľmi a vykorisťovanými. Jeho dnešná podoba sa prejavuje útokmi kapitalizmu a štátu proti pracujúcej triede na všetkých úrovniach života.

Kapitalisti, manažéri a politici sa organizujú, aby čo najviac presadzovali svoje záujmy. Ak sa im chceme postaviť, presadiť vlastné záujmy a vybudovať spoločnosť, akú si želáme, musíme prekonať slabosť a dezorganizáciu hnutia pracujúcich.

Preto je nevyhnutné zorganizovať sa do bojovnej štruktúry, ktorá zjednocuje všetkých revolučných pracujúcich zo všetkých krajín sveta. Akcie takejto organizácie musia ukázať, že je schopná prekonať kapitalizmus a štát.

Takto budované hnutie za oslobodenie nemôže akceptovať, aby spôsob jeho konania určovali tie prúdy hnutia pracujúcich, ktoré chcú dosiahnuť súlad medzi kapitálom a prácou, medzinárodný zmier s kapitalizmom a začlenenie sa do štátu. Rovnako nemôže akceptovať prúdy hlásajúce existenciu štátu alebo diktatúry proletariátu, čo je v protiklade k nášmu cieľu vytvoriť spoločnosť založenú na čo najväčšej slobode a blahobyte pre všetkých.

Proti ofenzíve kapitálu a politikov všetkých farieb musia všetci revoluční pracujúci sveta vybudovať skutočnú Medzinárodnú asociáciu pracujúcich, v ktorej bude každý člen a členka vedieť, že oslobodenie pracujúcich je možné jedine vtedy, keď sa samotní pracujúci ako výrobcovia dokážu vo svojich ekonomicko-politických organizáciách pripraviť na prevzatie pôdy a tovární a ich spoločné spravovanie tak, aby zabezpečili výrobu a spoločenský život.

Keď vezmeme do úvahy túto perspektívu a cieľ, je povinnosťou pracujúcich zúčastňovať sa všetkých aktivít, ktoré vedú k revolučnej zmene spoločnosti, a vždy sa usilovať dosiahnuť náš konečný cieľ. Vlastnou účasťou musíme ukázať, že máme silu a prostredníctvom organizácie, akcie a propagácie dať nášmu hnutiu do rúk nevyhnutné prostriedky, aby sme si dokázali poradiť bez našich nepriateľov. Rovnako treba všade, kde sa dá, vlastným príkladom v praxi uskutočňovať náš systém spoločenského usporiadania. Naše organizácie musia v rámci možností uplatňovať čo najväčší vplyv na ostatné prúdy, aby sa mohli zapojiť do nášho boja, ktorý je spoločným bojom proti všetkým nepriateľom, ktorí zastávajú štát a kapitalizmus. Pritom by sme mali mať vždy na pamäti okolnosti miesta a času, no zostať verní cieľom hnutia za oslobodenie pracujúcich.

II. PRINCÍPY REVOLUČNÉHO ODBORÁRSTVA
1. Revolučné odborárstvo vychádza z triedneho boja a jeho cieľom je zjednotiť všetkých pracujúcich do bojovných ekonomických organizácií, kde budú bojovať za svoje oslobodenie spod dvojitého útlaku kapitálu a štátu. Cieľom revolučného odborárstva je reorganizácia spoločenského života na základe libertínskeho komunizmu prostredníctvom revolučnej aktivity pracujúcej triedy. Keďže tento cieľ dokážu dosiahnuť jedine ekonomické organizácie proletariátu, revolučné odborárstvo sa obracia na pracujúcich ako výrobcov, tvorcov spoločenského bohatstva, aby medzi nimi zapustil korene a rozvíjal sa v opozícii voči moderným stranám pracujúcich, o ktorých tvrdí, že nedokážu uskutočniť ekonomickú reorganizáciu spoločnosti.

2. Revolučné odborárstvo je vytrvalým nepriateľom všetkých sociálnych a ekonomických monopolov a usiluje o ich zrušenie prostredníctvom ekonomických spoločenstiev a správnych orgánov riadených pracujúcimi na poliach a v továrňach. Tieto spoločenstvá vytvoria systém slobodných rád, ktoré nebudú podriadené nijakej autorite ani politickej strane, a to bez výnimky. Alternatívou voči politike štátu a politických strán je pre revolučné odborárstvo ekonomická reorganizácia výroby a nahradenie moci človeka nad človekom spravovaním vecí. Cieľom revolučného odborárstva teda nie je dobytie politickej moci, ale naopak zrušenie všetkých funkcií štátu v živote spoločnosti. Revolučné odborárstvo zastáva názor, že ruka v ruke so zmiznutím monopolu vlastníctva musí zmiznúť aj monopol nadvlády. Nijaká forma štátu, akokoľvek zastretá, nemôže byť nástrojom ľudského oslobodenia; práve naopak, vždy bude vytvárať nové monopoly a privilégiá.

3. Revolučné odborárstvo má dvojakú úlohu: viesť každodenný revolučný boj za ekonomický, sociálny a intelektuálny rozvoj pracujúcej triedy v medziach dnešnej spoločnosti, a učiť ľudí, aby boli pripravení nezávisle riadiť proces výroby a distribúcie, keď nastane čas prevziať všetky súčasti spoločenského života do vlastných rúk. Revolučné odborárstvo odmieta názor, že organizáciu spoločenského systému založenú výlučne na triede výrobcov možno dosiahnuť nejakým vládnym nariadením. Zastáva názor, že sa to dá jedine prostredníctvom kolektívnej akcie všetkých manuálne a intelektuálne pracujúcich ľudí zo všetkých odvetví, prostredníctvom samosprávy pracujúcich. Každá skupina, továreň či priemyselné odvetvie sa stane autonómnou časťou väčšieho ekonomického organizmu a bude systematicky spravovať proces výroby a distribúcie podľa záujmov komunity na základe odsúhlaseného plánu a vzájomnej dohody.

4. Revolučné odborárstvo sa stavia proti všetkým organizačným tendenciám inšpirovaným centralizmom štátu a cirkvi, pretože slúžia iba na predĺženie prežívania štátu a autority a systematicky potláčajú ducha iniciatívy a nezávislosť myslenia. Centralizmus je umelý systém organizácie, v ktorom sú tzv. nižšie vrstvy podriadené tým, ktoré si nárokujú nadradenosť, a ktorý vkladá záležitosti celej komunity do rúk hŕstky ľudí – jednotlivec sa stáva robotom s kontrolovanými pohybmi a konaním. V centralizovanej organizácii je dobro spoločnosti podriadené záujmom hŕstky, rôznorodosť je nahradená uniformitou a osobná zodpovednosť prísnou disciplínou. Revolučné odborárstvo zakladá svoju predstavu o spoločnosti na širokej federalistickej organizácii, ktorá je organizovaná zdola nahor a zjednocuje všetky sily pri obrane spoločných myšlienok a záujmov.

5. Revolučné odborárstvo odmieta akúkoľvek parlamentnú činnosť a spoluprácu so zákonodarnými orgánmi, pretože vie, že ani ten najslobodnejší volebný systém nedokáže odstrániť jasné protiklady vnútri v dnešnej spoločnosti, a pretože parlamentný systém má iba jeden cieľ: prepožičať zdanie legitimity nadvláde lží a sociálnej nespravodlivosti.

6. Revolučné odborárstvo odmieta všetky umelo vytvorené politické a národné hranice a vyhlasuje, že takzvaný nacionalizmus je len náboženstvom moderného štátu, za ktorým sa skrývajú materiálne záujmy majetných vrstiev. Revolučné odborárstvo uznáva jedine ekonomické rozdiely, či už regionálne alebo národné, ktoré sú zdrojom hierarchie, privilégií a rôznych druhov útlaku (podľa rasy, pohlavia či akýchkoľvek iných falošných alebo skutočných rozdielov), a v duchu solidarity požaduje pre všetky ekonomické skupiny právo na slobodné rozhodovanie.

7. Z rovnakého dôvodu bojuje revolučné odborárstvo proti militarizmu a vojne. Revolučné odborárstvo podporuje protivojnovú propagačnú činnosť a nahradenie pravidelných armád, ktoré sú iba nástrojom kontrarevolúcie v službách kapitalizmu, milíciami pracujúcich, ktoré budú počas revolúcie pod kontrolou zväzov pracujúcich. Revolučné odborárstvo požaduje aj bojkot a embargo na všetky suroviny a výrobky potrebné na vedenie vojny, s výnimkou krajín, kde sa pracujúci nachádzajú uprostred sociálnej revolúcie, ktorú by sme im mali pomôcť brániť. Revolučné odborárstvo presadzuje preventívny a revolučný generálny štrajk ako prostriedok odporu voči vojne a militarizmu.

8. Revolučné odborárstvo uznáva potrebu zavedenia výroby, ktorá nepoškodzuje životné prostredie, a ktorá sa usiluje minimalizovať používanie neobnoviteľných zdrojov, a vždy, keď je to možné, využíva obnoviteľné alternatívy. Za príčinu dnešnej environmentálnej krízy nepovažuje ignoranciu, ale túžbu po zisku. Kapitalistická výroba sa vždy usiluje minimalizovať náklady v snahe stále zvyšovať zisk, aby prežila, a nedokáže chrániť životné prostredie. Svetová dlhová kríza urýchlila tendenciu ku komerčnému zberu úrody, čo spôsobilo ujmu poľnohospodárstvu orientovanému na naplnenie životných potrieb a vedie k ničeniu dažďových pralesov, hladomoru a chorobám. Boj za záchranu planéty a boj za zničenie kapitalizmu musia ísť ruka v ruke, inak budú oba neúspešné.

9. Revolučné odborárstvo presadzuje metódu priamej akcie a podporuje všetky boje, ktoré nie sú v rozpore s jeho cieľmi. Prostriedkom boja revolučného odborárstva je štrajk, bojkot, sabotáž atď. Najhlbším vyjadrením priamej akcie je generálny štrajk, ktorý by mal byť z pohľadu revolučného odborárstva predohrou k sociálnej revolúcii.

10. Hoci sa revolučné odborárstvo stavia proti všetkému organizovanému násiliu bez ohľadu na typ vlády, uznáva, že počas rozhodujúcich bojov medzi kapitalizmom dneška a slobodným komunizmom zajtrajška dôjde k mimoriadne násilným stretom. Za prijateľné preto považuje také násilie, ktoré sa použije ako prostriedok obrany proti násilnému postupu vládnucich vrstiev v bojoch, ktoré povedú k vyvlastneniu pôdy a výrobných prostriedkov revolučným obyvateľstvom. Keďže vyvlastnenie sa môže uskutočniť a viesť k víťaznému koncu jedine prostredníctvom priamej intervencie revolučných ekonomických organizácií pracujúcich, aj obrana revolúcie musí byť úlohou týchto ekonomických organizácií, a nie od nich nezávislého vojenského či polovojenského subjektu.

11. Len v ekonomických a revolučných organizáciách pracujúcej triedy sa nachádzajú sily schopné dosiahnuť jej oslobodenie a tvorivá energia potrebná na reorganizáciu spoločnosti podľa princípov libertínskeho komunizmu.

III. NÁZOV MEDZINÁRODNEJ ORGANIZÁCIE
Bojovný a solidárny zväzok zjednocujúci revolučné ekonomické organizácie z celého sveta sa volá Medzinárodná asociácia pracujúcich (MAP).

IV. CIELE MAP
MAP má nasledujúce ciele:

a) Organizovať a presadzovať revolučný boj vo všetkých krajinách s cieľom raz a navždy zničiť súčasné politické a ekonomické režimy a vybudovať libertínsky komunizmus.

b) Poskytnúť národným a priemyselným ekonomickým organizáciám základňu a tam, kde už existujú, posilniť organizácie rozhodnuté bojovať za zničenie kapitalizmu a štátu.

c) Zabrániť infiltrácii akýchkoľvek politických strán do ekonomických organizácií a dôrazne bojovať proti všetkým pokusom politických strán ovládnuť odbory.

d) Keď si to vyžadujú okolnosti, ustanoviť spôsobmi, ktoré nie sú v protiklade k bodom a), b) a c), dočasné spojenectvá s inými proletárskymi, odborovými a revolučnými organizáciami s cieľom naplánovať a uskutočniť spoločné medzinárodné akcie v záujme pracujúcej triedy. Také spojenectvá však nesmú byť nikdy uzavreté s politickými stranami, t.j. s organizáciami, ktoré uznávajú štát ako systém spoločenskej organizácie. Revolučné odborárstvo odmieta triednu spoluprácu, ktorá sa vyznačuje účasťou vo výboroch organizovaných v rámci štátneho korporatívneho systému (napríklad v systéme odborových volieb do podnikových výborov), prijímaním štátnych dotácií, existenciou platených odborových funkcionárov a ďalšími praktikami, ktoré môžu znehodnotiť myšlienku anarchosyndikalizmu.

e) Odhaľovať svojvoľné násilie všetkých vlád proti revolucionárom oddaným myšlienke sociálnej revolúcie a bojovať proti nemu.

f) Skúmať všetky problémy týkajúce sa svetového proletariátu s cieľom rozvíjať a posilňovať hnutia, ktoré v jednej či viacerých krajinách pomáhajú brániť práva a nové výdobytky pracujúcej triedy alebo organizujú revolúciu za jej oslobodenie.

g) Poskytovať si vzájomnú pomoc v prípade dôležitých a vyostrených ekonomických bojov proti zjavným alebo skrytým nepriateľom pracujúcej triedy.

h) Poskytovať morálnu a materiálnu pomoc hnutiam pracujúcej triedy v krajinách, kde je vedenie boja v rukách národnej ekonomickej organizácie proletariátu.

MAP zasahuje do vnútorných záležitostí členskej sekcie len vtedy, ak tá o to požiada, alebo ak poruší všeobecné princípy MAP.

V. PODMIENKY ČLENSTVA
Členskými sekciami MAP môžu byť:

Národné revolučné odborové organizácie, ktoré nepatria do žiadneho iného medzinárodného združenia. V jednej krajine môže existovať iba jedna členská sekcia. Členské sekcie musia prijať princípy, taktiku a ciele MAP a poslať kópiu svojich stanov sekretariátu MAP. Sekretariát MAP bude informovať členské sekcie o nadviazaní kontaktu s organizáciami, ktoré žiadajú o členstvo.

• Menšiny revolučných odborárov organizované v rámci iných organizácií, ktoré sú súčasťou iných odborových medzinárodných združení.

• Priemyselné alebo všeobecné odborové organizácie alebo cechy, ktoré sú nezávislé alebo sú súčasťou organizácií nepatriacich do MAP, a ktoré akceptujú princípy a ciele MAP.

• Každá organizácia propagujúca revolučné odborárstvo, ktorá súhlasí s princípmi a cieľmi MAP, a ktorá funguje v krajine, kde neexistuje členská sekcia.

• MAP sa skladá iba z organizácií, či už legálnych alebo nelegálnych, ktoré sú v priamom spojení s konkrétnou krajinou. Za členskú sekciu môžu byť preto uznané len tie exilové skupiny, ktoré dokážu sekretariátu MAP zreteľne preukázať, že predstavujú pravých zástupcov organizácií, ktoré fungujú v danej krajine.

V každom prípade bude v každej krajine existovať len jedna členská sekcia.

Nasledujúce konanie môže viesť k vylúčeniu:

• Neschopnosť konať v zhode s princípmi, taktikou a cieľmi MAP.
• Neschopnosť platiť členské príspevky. Ak členská sekcia neplatí členské príspevky jeden rok, kongres musí zvážiť možnosť jej vylúčenia.
• Ak sa členská sekcia nezúčastňuje stretnutí a medzinárodných kongresov a bez vysvetlenia neodpovedá na snahy o udržanie kontaktu zo strany sekretariátu MAP a členských sekcií.

Prijatie za sekciu alebo vylúčenie sekcie sa deje na kongresoch MAP. Sekcia môže vystúpiť z MAP aj v období medzi kongresmi.

Pozastavenie sa musí odsúhlasiť na plenárke alebo kongrese na základe predchádzajúceho bodu, alebo referendom ak s tým súhlasí plenárka alebo kongres.

Sekcia môže mať pozastavené členstvo z dôvodu nedodržiavania stanov alebo konanie proti záverom kongresu či záujmu MAP. Predchádzať tomu musí zaradenie takéhoto bodu do agendy kongresu a schválenie sekciami.

Členstvo môže byť pozastavené z dôvodu rozkolu alebo nejasností či príslušná organizácie je alebo nie je sekciou atď.), kým vec nepreskúma komisia.

Ak je sekcia v dlhu (rok nezaplatila členské), ale kongres nerozhodol o jej vylúčení, môže byť jej členstvo pozastavené.

Pozastavenie členstva znamená, že sekcia nemá hlasovacie práca na kongresoch, plenárkach ani v referendách a ani právo dávať body do agendy. Zachováva si rovnaké práva ako Priatelia MAP dostávať dokumenty, zúčastňovať sa všetkých kongresov a vyjadrovať názory.

Ak sekcia zostáva s pozastaveným členstvom nejaký čas, kongres môže rozhodnúť o zmene jej štatútu na Priateľov, ak niekto navrhne takýto bod.

VI. MEDZINÁRODNÉ KONGRESY
Medzinárodné kongresy MAP sa konajú každé tri roky.

Sekretariát MAP v dostatočnom predstihu požiada členské sekcie o otázky a návrhy, ktoré by sa mali preberať na kongrese. Následne sekretariát MAP pripraví agendu, ktorú spolu s jednotlivými navrhnutými bodmi pošle členským organizáciám najneskôr šesť mesiacov pred začiatkom kongresu. Plenárka či kongres sú nahrávané a robia za z nich zápisy, ktoré majú byť čo najvernejšie. Výsledný zápis sa schvaľuje sekciami.

Dohody a závery prijaté medzinárodným kongresom sú záväzné pre všetky členské sekcie s výnimkou tých, ktoré prostredníctvom rozhodnutia národného kongresu alebo referenda odmietnu závery medzinárodného kongresu.

Na základe žiadosti minimálne troch členských sekcií môžu byť medzinárodné dohody a závery podrobené revízii v medzinárodnom referende, v ktorom hlasujú všetky členské sekcie.

V medzinárodných referendách a na kongresoch disponuje každá členská sekcia jedným hlasom a odporúča sa, aby sa pred hlasovaním hľadala jednomyseľná zhoda.

VII. MEDZINÁRODNÁ MOBILITA
Každý člen alebo členka členskej sekcie, ktorý/á platí členské príspevky, ale žije v inej krajine, než je tá, v ktorej pôsobí organizácia, do ktorej vstúpil/a, je povinný/á počas prvého mesiaca od svojho príchodu prestúpiť do príslušnej členskej sekcie v danej krajine. Prestup musí byť schválený danou miestnou skupinou bez akýchkoľvek vstupných poplatkov.

V prípade núteného masového exilu je členstvo v členskej sekcii v danej krajine dobrovoľné, pokiaľ existuje členstvo v exilovej skupine uznanej MAP.

VIII. SEKRETARIÁT
Sekretariát je volený, aby koordinoval medzinárodné aktivity MAP, získaval a rozširoval presné informácie týkajúce sa propagácie a boja vo všetkých krajinách, čo najlepšie uvádzal do praxe dohody a závery medzinárodných kongresov a staral sa o všetku prácu spojenú s MAP. Sekretariát pozostáva minimálne z troch ľudí z jednej alebo viacerých sekcií. Sekciu alebo sekcie, ktoré majú na starosti sekretariát, vyberá kongres alebo medzinárodné referendum. Zvyčajne tvorí sekretariát jedna sekcia, ale jeho práca si môžu podeliť viaceré sekcie. Generálny sekretár, pokladník a všetci ďalší členovia budú vybraní tými, ktorí majú sekretariát na starosti. Členovia sekretariátu si rozdelia úlohy a prácu medzi sebou. Isté úlohy môžu delegovať aj na iné sekcie.

Členovia politických strán nemôžu zastávať nijaké zodpovedné pozície v MAP.

Sekretariát je volený tak, ako je to spomenuté vyššie na obdobie od jedného regulérneho kongresu do ďalšieho. Rovnaká sekcia alebo sekcie by mali mať túto pozíciu iba dve po sebe idúce obdobia. Sekcia alebo sekcie, ktoré majú na starosti sekretariát, by mali rotovať. Sekretariát sa môže vrátiť sekcii, ktorá ho mala predtým len po istom období rotácie.

Za mimoriadnych okolností, ak kongres nezvolí nový sekretariát, sa musí kongres dohodnúť na krokoch, ktoré treba podniknúť.

Sekretariát za plnenie svojho mandátu nedostáva plat ani nijaké osobné platby.

Sekretariát má za úlohu pripravovať periodické finančné správy pre MAP. Je zodpovedný za šírenie písomnej komunikácie všetkým sekciám a Priateľom MAP a ich náležitú evidenciu. Musí pripraviť písomnú správu o svojej činnosti v období medzi kongresmi a plenárkami. Správa musí byť poskytnutá v dostatočnom časovom predstihu tak, aby sa s ňou členské sekcie mohli oboznámiť pred konaním kongresu a plenárky. Zároveň musí byť členským sekciám poskytnutá a zaslaná administratívno-ekonomická správa. Kongres a plenárka počas svojho zasadania určia komisiu, ktorá uskutoční kontrolu účtovníctva.

Vicesekretariát

Vicesekretariát sa takisto volí na kongrese alebo v referende. Vicesekretariát má mandát iba na to, aby konal ako náhrada sekretariátu v prípade, že sa stane úplne nefunkčný alebo ho sekcie odvolajú. Nemá mandát zastupovať MAP ani plniť nijaké iné funkcie, pokiaľ nie sú delegované sekretariátom.

Odvolateľnosť

Sekretariát môže byť odvolaný na základe referenda sekcií MAP. Na zvolanie referenda je potrebná podpora pre takáto návrh od najmenej troch sekcií. Následne sa musí referendum okamžite oznámiť a sekcie majú 90 dní na hlasovanie.

V prípade, že sekretariát nezvolá referendum do jedného týždňa (od času, kedy návrh podporila tretia sekcia), by to mal urobiť vicesekretariát.

V prípade odvolania sekretariátu bude plniť vicesekretariát jeho úlohu do nasledujúceho kongresu.

Za mimoriadnych okolností musí vicesekretariát nahradiť sekretariát.

a) V prípade politickej represie, zatknutia, vojny alebo iných udalostí vyššej moci, kvôli ktorým je nemožné vykonávať túto pozíciu.

V týchto prípadoch sa sekretariát nepovažuje za odvolaný, ale nahradený. Aj je to možné alebo realizovateľné, sekretariát sa neskôr môže presunúť späť danej sekcií.

b) Ak sekretariát nefunguje počas obdobia viac ako troch mesiacov, neodpovedá na korešpondenciu, telefonáty, prípadne nepublikuje bulletiny, alebo ak nedokáže riadne zvolať kongres alebo plenárku, bezdôvodne alebo na základe dohody, čím spôsobí ich presun o viac ako tri mesiace, túto funkciu by mal prevziať vicesekretariát, aby sa zabezpečilo riadne fungovanie MAP.

Po prevzatí týchto úloh by mal vicesekretariát informovať sekcie a dať návrh na odvolanie sekretariátu v referende tak, ako je to opísané vyššie.

IX. FINANCIE
Aby mohla MAP vykonávať a posilňovať svoje medzinárodné aktivity a vytvoriť pevný základ pre svoje písomné propagačné materiály, publikovať periodiká v pravidelných intervaloch, participovať na všetkých prejavoch života revolučného odborárstva v rôznych krajinách, šíriť myšlienky revolučného odborárstva v krajinách, kde sú naše myšlienky a taktika zastúpené veľmi slabo; a napokon, včas a uspokojivo reagovať na solidárne výzvy, ktoré dostane, každý člen členskej sekcie platí mesačný členský poplatok vo výške 1 americký dolár (1 USD) alebo zodpovedajúcu sumu v národnej mene, berúc do úvahy aktuálny menový kurz.

Pre členské sekcie, ktoré sa nachádzajú v ťažkej situácii, sa určuje výška členského príspevku po dohode so zvyškom MAP.

Každá členská sekcia sa nezávisle rozhoduje o spôsobe, akým bude vyberať príspevky od svojich členov. MAP má špeciálne pečiatky na členské preukazy tých členských sekcií, ktoré o ne majú záujem.

Členské sekcie posielajú stanovené členské príspevky do MAP raz za štvrť roka.

X. PUBLIKÁCIE
Sekretariát MAP vydáva:

• Publikáciu, ktorá by sa mala objavovať tak často, ako je to možné. Je žiaduce, aby všetky noviny vydávané členskými sekciami alebo sympatizujúcimi organizáciami, vyhradili na svojich stránkach zvláštne miesto informáciám od MAP, žiadostiam o medzinárodnú solidaritu a všeobecnej propagácii.

• Propagačné letáky zamerané najmä na krajiny, v ktorých naše hnutie nemá členskú sekciu.

• Všetky ostatné publikácie, či už pravidelné alebo nie, na ktorých sa dohodne kongres.

Táto verzia stanov bola schválená na mimoriadnom kongrese MAP 27. júna 2021 v Bratislave

Language: