Od stredy 2.10. do piatku 4.10. postavili zdravotné sestry pred Úradom vlády SR stanové mestečko. Takouto formou poukázali na nesplnenie požiadaviek (nájsť sa dajú na webe Odborového združenia sestier a pôrodných asistentiek). Považovali sme za dôležité vyjadriť im podporu a zaujímalo nás, ako celú akciu vnímajú. Vo štvrtok teda dvaja členovia Priamej akcie navštívili stanujúce sestry a na základe rozhovorov s nimi spísali nasledujúci článok.
Sestričky, ktoré sa na proteste striedali, prišli z nemocníc z celého Slovenska. My sme natrafili na sestričky zo severozápadu. Dozvedeli sme sa, ako vnímajú celý priebeh sporu – od vyjednávania a prijatia zákona zohľadňujúceho ich požiadavky cez jeho vyhlásenie za protiústavný až po súčasné hľadanie spôsobov, ako si vybojovať, čo žiadajú už niekoľko rokov.
Pýtali sme sa na to, ako sú spokojné s formou akcie, ktorú spoločne zvolilo vedenie ich profesijných a odborových organizácií. Hoci je nepochybné, že akcia vzbudila pozornosť a prišlo ich podporiť mnoho ľudí, uvedomujú si, že mala symbolický charakter. Na druhej strane to bola pre sestry nová skúsenosť, mohli sa stretnúť s kolegyňami a kolegami z iných regiónov či vyskúšať si kontakt s médiami. Tým, s ktorými sme sa rozprávali, išlo v neposlednom rade aj o vyjadrenie postoja – aj keby nič nedosiahli, treba urobiť aspoň niečo. V tom sme videli paralelu s účastníkmi minuloročného štafetového štrajku v školstve.
My sme sa podelili o skúsenosti zo štrajku v školstve a štafetového štrajku, ktorý sme podporovali. Spomenuli sme aj podporu protestu sestier pred parlamentom v roku 2012 či spor na Oddelení anestéziológie a intenzívnej medicíny Nemocnice Andreja Leňa v Humennom, kde sestričky v lete 2008 podali hromadné výpovede.
Mali sme možnosť lepšie porozumieť postojom na jednotlivých pracoviskách k prípadným ostrejším formám protestov, ale dostali sme sa aj k osobnejším témam, napríklad ako vnímajú tieto aktivity rodiny sestričiek. Podobne ako počas akcie pred rokom, aj teraz sme sa dozvedeli viac o ich práci, problémoch, únave z dlhých zmien či absurdných očakávaniach, že sestry majú byť večne milé a ochotné. Nevynechali sme ani tému aktuálnu na viacerých blogoch, ktoré približujú rôzne negatívne situácie z nemocníc. Keď nejaká skupina pracovníkov chce dosiahnuť napríklad zvýšenie miezd, hneď sa nájde dosť mudrlantov, ktorí hľadajú dôvody, prečo sa treba uspokojiť s tým, čo je. V prípade železničiarov stála v ceste zvýšeniu ich miezd údajná prezamestnanosť, v prípade lekárov, že berú úplatky, v prípade učiteľov, že iba kávičkujú a majú dva mesiace „prázdnin“. V prípade sestier sú to zase absurdné čísla o tom, koľko vlastne zarábajú, a vraj otrasný prístup k pacientom, za ktorý si nič navyše nezaslúžia. Na týchto nezmysloch sme sa spoločne iba zasmiali.
Rozprávali sme sa aj o tom, či si uvedomujú nejaké chyby na svojej strane, na čo jedna zo sestier reagovala slovami: „Nemali sme veriť politikom tak, ako sme im verili.“ Takisto sme sa zamýšľali nad zmyslom symbolických akcií a vyjednávania, ktoré často vedú k demoralizácii. Zhodli sme sa, že tri dni v stanoch pred Úradom vlády nepovedú k dosiahnutiu požiadaviek. Nič to nemení na tom, že túto nátlakovú akciu podporujeme. Spomenuli sme aj boj lekárov a sestry potvrdili, že minimálne v ich prípade sa stretli s podporou lekárov vrátane primárov. Podľa informácií z médií sa však vyskytli aj prípady, keď vedenie nemocníc nechcelo sestry uvoľniť na protest.
Priama akcia ako organizácia pracujúcich podporuje boje, ktoré majú zlepšiť postavenie pracovníkov. Našu podporu majú radové sestričky bez ohľadu na odborovú príslušnosť a budú ju mať aj počas prípadných ďalších nátlakových akcií.
Držíme palce!